Svätá Alžbeta Durínska má sviatok 17.11. a patrí medzi vzory a ochrancov charitatívnej činnosti. So svojou nesmiernou dobročinnosťou je vzorom nielen pre ľudí, ale i pre charitatívnych zamestnancov, ktorí sú neustále konfrontovaní s biedou, s ľuďmi, ktorí sú vyčlenení, akoby nehodní nášho záujmu. Učí nás nerobiť rozdiely, pomáhať, dávať zmysel životu i tam, kde sa už dávno zdanlivo vytratil. Napriek ťažkým životným skúškam sa nevzdáva, dôveruje Bohu a zveruje mu celý svoj život, živobytie i ľudí, ktorých iní vylúčili. Inšpirujme sa jej životom a nevzdávajme sa v hľadaní vzájomného dobra, lásky a porozumenia. Buďme spolu, buďme nablízku. ❤️
Narodila sa r. 1207 a bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. a manželky Gertrúdy, pochádzajúcej z Bavorska. Už ako 14 ročná z politických dôvodov uzavrela manželstvo s Ľudovítom. Mladí manželia si dobre rozumeli a žili šťastne. Narodili sa im 3 deti: syn Herman, otcov nástupca, Sofia, brabantská kňažná, a Gertrúda, ktorá sa stala rehoľníčkou a uctieva sa ako blahoslavená.
Alžbeta bola nábožná, oddaná Cirkvi a žila jednoducho. Užívala síce kniežací majetok, no nie pre seba, ale pre chudobných a chorých. Niektoré staršie životopisy uvádzajú, že bola členkou tretieho rádu sv. Františka. Míňala obrovské sumy na almužny, zakladala nemocnice a útulky pre opustené deti, najmä siroty. Príbuzní jej manžela sa krivo pozerali na Alžbetino počínanie, avšak manžel ju úprimne miloval a neprekážal v jej dobročinnosti. Počas križiackej výpravy jej manžel zomrel na mor. Alžbeta čakala dieťa, dcéru Gertrúdu. Po jej narodení manželovi príbuzní Alžbete odobrali deti, odmietli uznať jej dedičské práva a vypovedali ju z Wartburgu. Alžbeta sa z kňažnej stala žobráčkou. Našťastie sa jej ujala matka predstavená a biskup z príbuzenstva, ako aj jej spovedník, známy kazateľ Konrád z Marburgu. Konrád jej vymohol istý majetok a peniaze z dedičského podielu, ale ona to venovala na vybudovanie nemocnice v Marburgu, kde slúžila chorým, chudobným. Odmietla ponuku, aby sa vrátila do Uhorska. Zaoberala sa podradnými úlohami ako pradenie, čistila príbytky chudobných a chodila rybárčiť, aby mali čo jesť. Pri svojom zámku dala postaviť útulok a pozbierala doň chorých. Všetkým, čo prišli pýtať almužnu, rozdávala dobrodenie lásky. Vyčerpala všetky svoje príjmy zo štyroch kniežatstiev manžela a dala predať všetky odevy v prospech chudobných. Osobne navštívila chorých, ošetrovala, kŕmila, upravovala lôžka, iným preukázala mnohé iné služby ľudskosti.
,,Pred smrťou som ju vyspovedal a keď som sa pýtal, čo treba urobiť s jej majetkom, odpovedala, že všetko, čo už dávno iba zdanlivo vlastní, patrí chudobným. Prosila ma, aby som im všetko rozdal okrem chatrných šiat, v ktorých chcela byť pochovaná. Prijala Pánovo telo a do večera hovorila o tom najlepšom, čo počula v kázni. Nakoniec v hlbokej nábožnosti odporúčala Bohu všetkých, čo boli pri nej, a ako keby sladko zaspala, vydýchla.“ Uviedol Konrád z Marburgu.
Zomrela sotva 24 ročná, život jej skrátilo prísne odriekanie a vedenie. Gregor IX. ju štyri roky po jej smrti v r. 1235 vyhlásil za svätú, jej relikvie boli prenesené do kostola sv. Alžbety v Marburgu, kde zostali ako objekt ľudových púti do r. 1539, keď ich Filip z Hesse, protestant, dal odviezť na neznáme miesto.
Zdroj: Sestry sv. Kríža
