Dnes si pripomíname spomienku sv. biskupa Martina Tourského narodeného v 4. storočí. Na naliehanie otca, vyššieho rímskeho dôstojníka sa stal vojakom. Jeho rodičia boli pohania, no Martinovi sa podarilo zoznámiť s kresťanstvom a zapísať sa medzi katechumenov. Ako vojak bol preložený do Amiens (severná Gália), dnešné Francúzsko. Počas nočnej kontroly vojenských hliadok v zime spozoroval na ulici polonahého žobráka, ktorý si pýtal almužnu. Martin nemal pri sebe peniaze, avšak jeho stav mu nebol ľahostajný, chcel žobráka uchrániť pre zimou. Mečom rozrezal svoj vojenský plášť a polovicu mu daroval. Počas nasledujúcej noci videl vo sne Ježiša prikrytého polovicou jeho plášťa.
Ako dospelý prijal krst, ale ako člen cisárskej gardy nemohol opustiť vojsko a zasvätiť život Bohu. Ako dôstojník sa zúčastnil vojenskej výpravy proti germánskym Alemanom. Martin odmietol osobitné peniaze pred začatím bojov a chcel vystúpiť z vojska. Aby obhájil, že ho nevedie zbabelosť, rozhodol sa proti nepriateľovi postaviť ozbrojený iba krížom. V tom sa však objavilo germánske posolstvo, ktoré žiadalo mier, čiže k bojom vôbec nedošlo. Kresťania to považovali za zázrak.
Neskôr po vysvätení Martina za kňaza začali jeho účinkovanie sprevádzať ďalšie zázraky. Po smrti biskupa Libora v meste Tours si vybrali miestni veriaci a duchovní za biskupa Martina. Pozvali ho pod zámienkou k ťažko chorej žene. Tam ho manifestačne v roku 371 vysvätili za biskupa. Jeho službu sprevádzali i misie medzi vidieckym obyvateľstvom. Spoločné jedlo, modlitby, jednoduchý odev. Zakladal vidiecke farnosti, každý rok navštívil všetky farnosti biskupstva na somárovi, loďkou alebo peši. Počas ciest zakladal malé vidiecke kláštory, ktoré viedli k pokresťančeniu galského vidieka v 4. a 5. storočí.
Z jeho životopisu sú známe mnohé zázraky, kedy uzdravoval posadnutých zlým duchom, malomocných, chorých, kriesil mŕtvych. Odvážne sa zastal nespravodlivo väznených, odsúdených na smrť. Po smrti vo veku 80 rokov ho pochovali v jednoduchom hrobe, ako si to želal. Nad hrobom mu čoskoro vznikla jemu zasvätená bazilika.
Zaujímavosťou je, že sv. Martin patrí medzi prvých vyznavačov, nie mučeníkov, ktorým Cirkev priznala titul svätosti a liturgickú úctu. Až 3600 kostolov a kláštorov vo Francúzsku je zasvätených sv. Martinovi. Úcta mu bola vzdaná i v Taliansku, Nemecku, Rakúsku i Uhorsku, kde kedysi stála jeho kolíska. Na Slovensku je tiež mnoho kostolov a farností zasvätených sv. Martinovi. Známy Dóm sv. Martina v Bratislave a Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule a v Podskalí. Svätý Martin je zároveň patrónom Spišskej diecézy.
Zdroj: ONDRUŠ, R., Blízki Bohu i ľuďom, Tatran, Bratislava 1991
