Naši zosnulí bratia a sestry nám prirodzene chýbajú. Či už vo chvíľach náročnejších alebo úsmevnejších boli hmatateľným dôkazom zmyslu životu v každej jeho fáze. Život človeka je dar, ktorý sme dostali, aby sme spoločne rástli, tvorili spoločenstvo a znášali sa navzájom v láske. Láske, akú prináša Ježiš a jeho milosrdenstvo voči nám. Hoci nie každý deň je zaliaty slnkom, jeho láska svieti i vo chvíľach ťažkých, vo chvíľach, kedy máme pocit, že sa všetci postavili proti nám. Keď Ťa posúdia a odsúdia, nespravodlivo obvinia je ťažké vstať a ísť ďalej. Nezabúdajme však, že i Ježiš vstáva a ide ďalej so svojou milosrdnou láskou voči nám. Miluje aj svojich nepriateľov, tých, ktorí mu zlorečia. Pokúsme sa aj my vo svojich životoch zaujať podobné stanovisko a byť milosrdní voči ľuďom, ktorí nám život komplikujú. Aby meritom voči blížnemu neboli sympatie, ale láska, úsilie hľadať jednotu, spoluprácu a dobro nielen pre seba, ale pre blížneho. Hľadať lásku, ktorá spája, lásku, ktorá dáva. Len v darovaní sa nachádzame Ježiša i nás samých. Darujme naše modlitby zosnulým, ktorí tu boli s nami, boli darom pre nás. Nech svieca, ktorú zapaľujeme horí predovšetkým v nás a svieti na cestu každému z pozemského života až do večnosti.