Diecézna charita ilina otvorila pri príleitosti Svetového dòa uteèencov centrum podpory (na snímke) na Kuzmányho ulici v pondelok 20. júna 2022. FOTO TASR - Erika Ïurèová
Rok od začiatku vojny na Ukrajine odídencom významne pomáhajú aj cirkvi. Rozdali tony humanitárnej pomoci, pomáhajú s integráciou.
Rok trvá vojna na Ukrajine a rok pomáha Ukrajine aj Slovenská katolícka charita, rehole, Evanjelická diakonia či saleziánsky spolupracovník vo svojom hoteli.
„Pomoc pre Ukrajincov je teraz potrebná najviac,“ hovorí Peter Cák, ktorý pred rokom vo svojom trnavskom hoteli prijímal celé rodiny. Ukrajincom vtedy pomáhal so všetkým vrátane hľadania ubytovania, poskytoval stravu, komunikoval s úradmi, hľadal pre odídencov prácu, pomáhal s jazykovými kurzmi. V tom čase mu pomáhalo aj množstvo dobrovoľníkov. Po roku má v hoteli stále vyše 120 utečencov.
„Mám tri rodiny navyše, pre ktoré hľadám ubytovanie, a už ich nemám kam dať,“ hovorí pre Svet kresťanstva Cák. Keď sme sa boli v hoteli pozrieť pred rokom, Ukrajincov, ktorí prišli do hotela, prijímali ľudia z Trnavy a okolia. Peter Cák vtedy vravel, že ľudia Ukrajincom poskytujú chaty, voľné domy a byty, mnohí si ich brali aj domov, kde im poskytli izbu a o svoje bývanie sa delili s nimi.
Po roku je situácia iná. Pre ľudí, ktorých má na hoteli, už ubytovanie nájsť nevie. Mnohí Ukrajinci sa podľa neho vrátili medzitým domov a niektorí z nich sa chcú dnes vrátiť naspäť na Slovensko. Volajú mu alebo píšu, či ich ubytuje, hotelier však už pre nich nemá miesto. Podľa neho však noví odídenci prichádzajú už minimálne.
V mestskom hoteli má salezián spolupracovník ubytovaných Ukrajincov na dvoch poschodiach a tri poschodia hotela sú vyhradené pre platiacich hostí. Keď sa začala u našich susedov vojna, hotel mal vtedy pre pandémiu prázdny, a tak sa rozhodol prijať ľudí utekajúcich pred vojnovým konfliktom. Do pomoci dal svoje peniaze a ďalej ju kryl vďaka darcom aj príspevku saleziánov a ďalších dobrodincov.
Peter Cák po roku vidí, že Boh jeho pomoc požehnáva. „Vidím, že je to požehnané od Pána Boha, dal som toto k dispozícii, do hotela prišlo viac hostí a podarilo sa to financovať,“ hovorí s tým, že cíti každodennú Božiu pomoc.
V lete pre Svet kresťanstva vravel, že pomoc pre odídencov si nastavil tak, aby to zvládol ťahať rok. Dvanásť mesiacov po vojne hovorí, že ľudia z Ukrajiny budú môcť bývať v hoteli aj dlhšie vďaka štátnej podpore.
Tá sa z pôvodných siedmich eur na deň za dospelého a tri a pol eura na dieťa zvýšila na 22 eur na dospelého za deň ubytovania a 11 eur na dieťa. Vďaka tejto pomoci dokáže ubytovaným ľuďom zabezpečiť aj celodennú stravu.
„Povedal som si, že budem zabezpečovať ubytovanie, kým budú fungovať kompenzácie,“ hovorí Peter Cák. Bez pomoci štátu by dokázal odídencov ubytovávať na vlastne náklady ešte asi jeden až dva mesiace.
„Na začiatku bola suma od štátu veľmi nízka. Keď sme im aj varili, suma náklady nepokryla,“ hovorí. Aj keď podľa neho pomoc od štátu prichádza s niekoľkomesačným oneskorením, napokon príde. Kým v prvých týždňoch vojny Petrovi Cákovi na hoteli pomáhalo aj množstvo dobrovoľníkov, dnes už podľa neho o takúto pomoc nie je záujem.
„Robili sme pre deti Mikuláša, oslovil som nejakých ľudí a prišli pomôcť dve ženy. Využil som potom personál a učňov. Na akciu prišlo asi 190 detí, bolo tam asi 400 Ukrajincov,“ hovorí Cák. Nezáujem ľudí o dobrovoľnícku službu si nevie vysvetliť. Predpokladá, že ľudia už majú vojny dosť. Vníma tiež, že ak má niekto voľný byt, radšej ubytuje Slovákov ako Ukrajincov.
„Vidím, že ak nejaký Ukrajinec urobí niečo zlé, tak sú toho plné sociálne siete,“ uvádza hotelier a poukazuje na to, že vzhľadom na to, koľko ich je na Slovensku, tak to je bez problémov. Sám v hoteli nezaznamenal nijakú kriminalitu. Aj keď problémy boli, vždy ich dokázal vyriešiť.
Rok Ukrajincom na Slovensku pomáha aj Slovenská katolícka charita, ktorá rozdala viac ako 900 ton pomoci za viac ako päť miliónov eur. Charita tiež otvorila na Slovensku 22 centier na pomoc odídencom.
„Mnohí pritom nachádzajú ubytovanie v cirkevných alebo aj štátnych zariadeniach, pomáhame im aj s hľadaním ubytovania u súkromníkov. Niektorí sú veľmi aktívni, nájdu si ponuku rôznych ubytovaní na internete a pracovníci v centrách podpory im pomáhajú týchto ľudí kontaktovať,“ hovorí Monika Domeniková, PR manažérka projektov na pomoc Ukrajine.
Takisto priznáva, že prvotná eufória pomoci je preč, napriek tomu sú ľudia ochotní stále pomáhať. Charita sa stretáva na jednej strane s láskavosťou ľudí, na druhej strane už aj s istou neochotou.
Odídencom z Ukrajiny stále pomáhajú aj rehoľné spoločenstvá. Mnohé pre odídencov otvorili svoje kláštory a ubytovali ich alebo posielajú pomoc priamo na Ukrajinu.
Do pomoci sa zapojili aj saleziáni dona Bosca. Rehoľa hneď na začiatku vojny stiahla na Slovensko vyše 50 chlapcov zo saleziánskeho detského domova vo Ľvove. Tí dočasne bývali v rodinách alebo saleziánskych domoch. Väčšina z nich sa už vrátila, dvanásti chlapci však ostali na Slovensku a študujú tu.
Slovenským saleziánom sa vďaka darcom z domova a zo zahraničia a ďalším partnerom podarilo dopraviť na Ukrajinu 180 ton humanitárnej pomoci, pre 350 ľudí našli ubytovanie, 200 detí sa zúčastnilo na letných táboroch a viac ako 250 ľuďom poskytli kurzy slovenčiny.
Saleziáni s animátormi tiež chodia dvakrát do týždňa do Gabčíkova. „V súčasnosti sú aktivity zamerané na dlhodobú udržateľnosť a systematickosť. Napríklad pod vedením Domky sa vytvoril tím dobrovoľníkov ponúkajúcich voľnočasové aktivity pre Ukrajincov ubytovaných v Humanitnom centre pre odídencov z Ukrajiny v Gabčíkove.
Aktuálne je tam ubytovaných približne 300 detí a mladých, ktorí potrebujú pomoc s integráciou a so zmysluplným naplnením voľného času,“ priblížil v tlačovej správe hovorca saleziánov Marián Peciar.
Saleziáni chcú pomáhať aj naďalej a nechcú nechať svojich spolubratov a priateľov na Ukrajine v núdzi.
Ukrajincom pomáha aj Evanjelická diakonia. Generálna dozorkyňa Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV) Renáta Vinczeová hovorí, že momentálne rozbiehajú druhé kolo projektu Krabica požehnania.
„Pripravujeme krabice, kde sú trvanlivé potraviny a základné hygienické potreby, ktoré pôjdu priamo na Ukrajinu. Jedna krabica vydrží pre menšiu rodinu na mesiac.“
Pred Vianocami sa do tejto aktivity zapojilo okolo 120 spoločenstiev, ktoré pripravili spolu rovnaký počet krabíc. „Teraz dokážeme pripraviť až 400 krabíc,“ hovorí Vinczeová. Do aktivity sa zapojili školy, cirkevné zbory aj jednotlivci. Ľudia obsah do krabíc nakúpia a aj ho sami zabalia.
„Chceli sme, aby ľudia cítili osobný vklad, môžu v krabici nechať napríklad pre rodinu nejaký odkaz. Mohli sme nakúpiť kamión pomoci a odviezť to, ale chceli sme, aby mali na tom ľudia osobný podiel,“ vysvetľuje generálna dozorkyňa ECAV.
Evanjelici tiež stále poskytujú ubytovanie asi 250 ľuďom a v Dolnom Kubíne pripravujú komunitné centrum, ktoré bude spolupracovať aj s českou a poľskou stranou. Podľa Vinczeovej je v ECAV stále ochota odídencom z Ukrajiny pomáhať a nezaznamenali výrazný pokles záujmu dobrovoľníkov.
Oslovení respondenti sa zhodujú, že nie všetkým utečencom z Ukrajiny sa darí úspešne integrovať či si nájsť prácu. Zvlášť náročné to je pre matky s deťmi, keďže pre deti nie je často miesto v materskej škole. Podľa Petra Cáka práve deti v škôlke sa najrýchlejšie naučia slovenčinu, zo skúsenosti hovorí, že trvá dva až tri mesiace, kým sa naučia náš jazyk.
Hľadanie vhodnej práce pre odídencov je tiež náročné, potvrdzuje Monika Domeniková z charity.
„V samotných charitných centrách podpory pracujú mnohí odídenci a napríklad mnohé psychologičky alebo učiteľky v materských školách si našli uplatnenie vo svojom odbore. Iní nachádzajú prácu v iných ako pôvodných profesiách, ale aj nie veľmi dobre platenú prácu prostredníctvom personálnych agentúr,“ približuje Domeniková.
Mamičky na materskej dovolenke alebo s malými deťmi majú podľa jej slov problém nájsť si prácu, ktorú by mohli zladiť so starostlivosťou o deti. Keďže ľudia z Ukrajiny nemajú na Slovensku trvalý pobyt, pracovať na živnosť je pre nich komplikované.
Peter Cák dodáva, že ľahké to nemajú ani rodiny, ktoré odišli z vojnou postihnutej krajiny kompletné. Z Ukrajiny totiž pustili mužov, ktorí majú tri a viac detí.
„Ak tu je otec, ktorý má ženu a tri deti, hoci zarobí tisícpäťsto eur, tak ak si má z toho platiť nájom aj všetko pre deti, je to náročné,“ konštatuje Cák. Podľa neho si treba uvedomiť, že ľudia, ktorí z Ukrajiny odišli, prišli k nám bez všetkého a mnohí začínajú odznova.
Podľa katolíckej charity aj napriek kurzom slovenčiny Ukrajinci stále čelia jazykovej bariére, problému dostať sa k lekárovi a mnohí trpia aj psychickými poruchami a rôznymi traumami.
U mnohých je silná túžba po návrate domov, a to aj napriek pokračujúcej vojne. Podľa Moniky Domenikovej problémom je i neznalosť našich zákonov či drahé cestovanie pre tých, ktorí bývajú mimo mesta.
Peter Cák upozorňuje aj na to, že nikto presne nevie, dokedy bude štát poskytovať príspevky na ubytovanie pre odídencov. Obáva sa, že ak sa skončia, mnohých odídencov, ktorí si nebudú vedieť zaplatiť nájom z vlastného vrecka, pošlú ľudia preč.
Podľa Cáka na Slovensku chýba zo strany štátu vízia a koncepcia, ako týchto ľudí začleniť do spoločnosti. Poukazuje na príklad Nemecka, kde pre utečencov, bez ohľadu na okolnosti, budú dotácie do konca roka. „Kto chce ostať, musí chodiť na kurz nemčiny a zamestnať sa. Kto nechce, výhody sa mu skončia a musí sa vrátiť. Nemci pomôžu tým, ktorí chcú zostať,“ poukazuje trnavský hotelier.
ECAV by chcela pre odídencov zaviesť poukážky na nákup. Chceli by sa na tom dohodnúť s niektorým reťazcom. Renáta Vinczeová vysvetľuje, že najmä dôchodcovia a matky s deťmi chodia medzi ľudí málo. A práve nakupovanie by mohlo niektorým pomôcť, aby vyšli medzi ostatných ľudí. „Chceme, aby tí ľudia mali dôvod vyjsť z domu, aby sa vedeli aj takto začleniť do spoločnosti,“ hovorí generálna dozorkyňa ECAV.
So začlenením Ukrajincov do spoločnosti pomáhajú rehole, charita aj ECAV, keď ponúkajú rôzne kurzy a programy.
Pre mnohých je to však náročné, keďže nevedia, čo je s ich najbližšími doma či na fronte, nevedia, čo bude zajtra, mnohí prišli o všetko a musia sa okrem integrácie vyrovnať aj s traumami a so psychickými problémami.
A aká najväčšia výzva súvisí s pomocou Ukrajincom? V nedávnom rozhovore pre Svet kresťanstva to pomenoval provinciál ukrajinských saleziánov Mychajlo Čaban.
Za najväčšiu z výziev považuje pomôcť ľuďom vyrovnať sa s traumami a ranami, ktoré na nich vojna zanecháva. „Bude to veľa rokov, kým sa z toho všetkého spamätáme,“ povedal ukrajinský kňaz.
