V Dom charity sv. Krištofa v Martine nás dnes čakali s otvorenou náručou, hneď ráno prišlo štrnásť dobrovoľníkov, študentov z Obchodnej akadémie v Martine aj so svojou pani profesorkou. Po prezretí videa o Charite a o projekte Hlinený dukát, po krátkom predstavení našej organizácie a činností, sme sa premiestnili do Galérie v centre mesta, kde sme prezentovali Národný týždeň charity verejnosti. Študenti sa vybrali do ulíc mesta a oslovovali ľudí. Jednou z ponúk aj v stánku boli rôzne výzvy k vykonaniu dobrého skutku. Jeden pán nás milo prekvapil. Po prečítaní výzvy z “vylosovaného” lístočka “Pozvi na kávu svojho suseda, susedku” neváhal ani chvíľu a hneď nás s kolegynkou pozval na kávičku, terasa kaviarne bola totiž hneď vedľa nášho stánku.

V nemocničnej kaplnke o 10. h slúžil otec Juraj svätú omšu na úmysel Charity, po nej sme pokračovali malou oslavou v Dome charity sv. Krištofa, koláčiky sme priniesli aj do mesta, aby s nami oslávili aj ľudia, ktorí prechádzali okolo.

Niekto využil aj možnosť vyskúšať si výrobu dukátika z hliny. Nezastavovalo sa veľa ľudí, no medzi tými, s ktorými sme nadviazali kontak, boli takí, ktorí potrebovali, aby sme im darovali hlbší rozhovor, viac počúvania, sústredenej pozornosti, času… Dnešný deň nám mal zrejme pripomenúť jednu dôležitú vec… nehľadieť na množstvo, ale srdcom sa zahľadieť do hĺbky. Pár pekných stretnutí tohto dňa v nás ostáva a ešte teraz nad nimi premýšľam. Niekto, kto sa pristavil s tým, že potrebuje pomoc, pri našom stánku posedel, otvoril sa a vyrozprával, obohatil svojou prítomnosťou… určite nie náhodou nakoniec aj stretol niekoho iného prechádzajúceho okolo, s kým sa už dávno nevidel… sme radi, že sme mohli byť súčasťou mozaiky, prispieť k niečomu peknému a zmysluplnému, čomu Božia prozreteľnosť rozumie….