Národný týždeň charity priniesol zamestnancom Diecéznej charity Žilina aj možnosť duchovne pookriať a načerpať posilu do ďalších dní služby počas duchovnej obnovy na Paľovej búde. Dva dni so sestrou Dáriou a otcom Michalom boli plné impulzov zamyslieť sa. Stať sa nežným a súcitným k sebe aj k druhým…
Čo znamená kráčať po ceste svätosti v Charite?
Z poznámok jednej účastníčky: Svätosť má byť príťažlivá pre druhých, buď ich priťahuje alebo vyrušuje. Každý má svoju cestu, vlastné poslanie, formu svätosti. Nebojme sa, že tá moja je iná ako druhého… Dajme priestor vidieť aj v tom druhom originalitu.
Prvá z charakteristík tejto doby je vo vnútornej pevnosti, upevnení v Bohu. Neustále vracanie sa k Bohu, ktorý vládne môjmu životu. Čím sa najviac zapodievam, čomu venujem myšlienky najčastejšie. Pripomínať si, že ja chcem, aby môj život bol otvorený na lásku a na milosť. Zakotvenosť v Bohu, k čomu ma Boh pozýva? Pripomínajme si, že všetci sme boli pokrstení, máme milosť. Som naveky adoptívnou dcérou. Boh sa ma už nevzdá. Vždy bude stáť na mojej strane. Patrím Kristovi. Krst je najdôležitejšia sviatosť. Boh túži byť vo mne a so mnou. Môžem žiť s ním. Do môjho ľudského postoja vstupuje Boh. Kopec strachov, obáv, úzkostí by sme neriešili. Predkladajme Bohu všetko, aby On do toho hovoril, počujme jeho odpoveď! Prichádza skrze modlitbu, iných ľudí, len buďme ochotní a otvorení objaviť úžasné veci, počúvať ho. Jedna z vecí, ktorá je dôležitá pre ľudí, je názov (provokujúci, zaujímavý, kreatívny…) Prosme si aj kreativitu pre Božie kráľovstvo. Všetko, čo je Otcovo, je aj moje.
František – ako vníma svätosť? Meria sa podľa výšky, ktorú Kristus v nás dosahuje. Nakoľko modelujeme náš život podľa jeho života.
Neverím vo svätosť bez modlitby (František). Modlitba je vnútorné nastavenie môjho srdca, snažiť sa kráčať v Božej prítomnosti. Božie slovo spolu s modlitbou, je to dialóg, ktorý sa uskutočňuje skrze Božie slovo, je to výmena medzi mnou a Bohom. Sára, keď sa chcela ísť obesiť (z dnešného čítania), povedala si, že sa môže modliť k Bohu, aby veci zmenil. Možno sa necítila hneď lepšie, ale dôležité bolo rozhodnutie, vložila svoju dôveru do Boha. Dôvera znamená znova a znova sa rozhodovať pre Boha, nebudem vyžadovať dôkazy lásky, ale budem veriť jeho slovu. Či ja chcem? Dôverujme, že Boh má iný čas ako my (napr. aj na VS)… prijatie svojej obmedzenosti, limitov, budem stresovať možno celý život, aj keď si vyprosujem, aby som nestresovala. Môžu byť veci, o ktoré prosíme, očakávame, ale nedostaneme ich v takej forme, ako si predstavujeme. Keby mal Boh pre mňa teraz niečo lepšie, tak mi to dá! Ak príde niečo ťažké do nášho života, tak máme 100% istotu, že Boh nám dá tú milosť, ktorú potrebujeme v tej chvíli pre svätosť. Ducha Svätého nám dá, keď prosíme. Sme ochotní prijať aj to, čo sme si nevybrali. Pane som tu, chcem sa nechať Tvojou milosťou pretvárať, mám istotu, že ma povedieš, že sa ma nevzdáš! Svätosť nie je len to čo žijem, ale to, čo vyžarujem, keď sa so mnou stretnú, vyžarujem pokoj, pohodičku. Svätosť je dielom milosti. Svätec nemárni svoje sily lamentovaním. Nepokladá sa za väčšieho ako jeho brat. Trápime sa kvôli hlúpostiam mnohokrát. Ak sa naučíme, že na nepodstatných veciach nemusím trvať, trápiť sa nad tým. Pozvanie ku svätosti je v tom, aby sme dovolili sami sebe pozerať sa na veci inak, nie len tak, ako ma prvé napadne. Trpezlivosť: zlo sa ponáhľa, lebo má málo času. Dobro je trpezlivé, lebo vie, že má celú večnosť.
