Jesenné obdobie patrí k obľúbeným ročným obdobiam najmä vďaka pestrej škále farieb, ktorou pozdvihuje nášho ducha. Príroda sa pripravuje na zimný spánok, odpočinok, ktorý si zaslúži. Aj my v istej fáze života podobne ako príroda prichádzame o silu, krásu, pôvab, či lesk.  Prichádza jeseň nášho života a s ňou mnoho výziev, otázok. Naša sila sa stáva akousi spomienkou na čas, kedy vyniknúť mohol každý z nás. Spomienka býva zradná a naša mladosť, tak dávna. Zrazu počuť hlasné ticho, tikot hodín, do rúk svoju hlavu skloním. Vrásky, neistá chôdza, neistý čas, či deň pominie a vráti sa zas.

Staroba nie je samozrejmosť, je dar, ktorý posilňuje nášho ducha. Je darom pre nás, ktorí sme fyzicky starí, ale i pre nás, ktorí k starobe vzhliadame. Je našou každodennou súčasťou. Termín nástupu je orientačný, ale účet za život splatný. Vážme si život v celej jeho dĺžke i chuti. Nech slnečný lúč a Boží pokoj doňho vstúpi.

I Božie slovo nás nabáda k úcte starému človeku, ktorý stráca svoju silu. ,,Synu, zastaň sa v starobe svojho otca a nezarmucuj ho, kým žije, ak slabne na rozume, maj strpenie a nepohŕdaj ním, kým si pri sile, lebo milosrdenstvo s otcom nebude zabudnuté. Za ťažkosti s matkou dostane sa ti dobrej náhrady. Za tvoje spravodlivé počínanie vybuduje sa ti dom a pamätať sa bude na teba v deň súženia a ako za jasného slnka ľad, tak sa rozplynú tvoje hriechy.“ Úryvok, Kniha Sirachovcova – Sir 3, 3–7, 14–17a

Buďme spolu. Majme úctu. ❤️