„Často je slovné povzbudenie viac ako hmotná pomoc,“ hovorí Maria, ktorá patrí k takzvaným streetworkerom.
V uliciach Žiliny aj v jej odľahlých častiach mapujú život ľudí, ktorí prišli o svoj domov. Takzvaní streetworkeri sú týmto osobám nablízku, aby ich spoznali a postupne im prinavrátili hodnotnejší život.
Hoci vie byť poslanie terénnych pracovníkov psychicky náročné a zriedka dokonca nebezpečné, v Žiline rolu streetworkera zastáva už piaty rok aj rehoľná sestra Maria Carmen pôsobiaca v Dome charity sv. Vincenta. Uvedomuje si nutnosť starať sa aj o ľudí, ktorí sami od seba do zariadenia za pomocou neprídu.
Čo sa týka pomoci, potrebujú ľudia bez domova okrem materiálnych vecí aj komunikáciu, porozumenie?
Vzťah, ktorý si spoločne budujeme je pre nich veľmi cenný. Veľakrát je slovné povzbudenie viac ako hmotná pomoc, často majú jedlo aj dostatok oblečenia. Je dobré, ak cítia, že im rozumieme, sú niekým prijatí a nestoja na okraji spoločnosti. Práve cez streetwork sa k nim snažíme dostať bližšie.
Boli ste už svedkom toho, ako sa človek z ulice dostal a zmenil svoj život?
Občas áno. Zväčša išlo o ľudí, ktorí sa do podobných ťažkostí dostali kvôli zdravotným problémom, no keď sa vyliečili, zabojovali a postavili sa opäť na vlastné nohy.
Ako vyzerá vaša práca v praxi?
Zvyčajne dva alebo tri krát do týždňa sa chodí priamo do terénu, po námestí, peších zónach, po stanici. Zriedkavejšie za ľuďmi jazdíme aj do okrajových oblastí mimo centra. Prevažne skupinky nachádzame v okolí Váhu, univerzity a v priľahlých opustených domoch. V podobných lokalitách si ľudia vytvárajú svoj nový provizórny domov častejšie v porovnaní s centrom Žiliny. Ani to samozrejme nie je výnimkou, chodíme k nim napríklad aj na Vlčince.
S ľuďmi sa rozprávame, udržiavame s nimi kontakt, aby vedeli na koho sa obrátiť, ak sa vyskytne akýkoľvek problém. Poskytujeme poradenstvo, sme nápomocní pri vybavovaní rôznych dokumentov a dokladov na úradoch.
Snažíme sa im vysvetliť, že nemusia trpieť na ulici, povzbudzujme ich k hľadaniu si práce,
k náprave vzťahov v rodine.
Neobávate sa prípadnej agresie pri práci streetworkera?
Vo chvíľach, kedy sú pod vplyvom alkoholu, si rozhodneme dávame pozor. Nemusia sa v daných momentoch celkom kontrolovať. Zvyčajne sa ale bezdomovcov ľudia obávať nemusia, hoci neraz padli, vedia sa ešte správať.
Sú práve spomínané vzťahy, strata práce dôvodom, prečo skončili na ulici?
Určite. Väčšina z nich stratí rodinu, pretože sa rozviedli, prišli o prácu, začali piť, brať drogy. Mnohí jednoducho našli len zlého spoločníka. Iných zastihla choroba alebo sa stali práceneschopnými kvôli vážnemu úrazu.
Stúpol počet bezdomovcov, respektíve klientov vášho zariadenia aj pre aktuálnu ťažkú finančnú situáciu?
Počet vzrástol, to je vidieť aj v našej nocľahárni. Teraz poskytujeme služby na Bratislavskej, čo nie je tak prístupné v porovnaní s centrom mesta, kde sme sídlili kedysi. Napriek tomu prichádzajú, a v posledných mesiacoch jednoznačne vo väčšom množstve. Idú k nám aj z väčšej diaľky, len aby mali kde prespať. Sú medzi nimi taktiež mladí ľudia, ktorým sa pracovať príliš nechce niekedy aj nevedia, alebo nie sú schopní kvôli psychickým problémom, závislostiam atď..
Má zároveň na vyššej návštevnosti centra podiel aj chladné počasie?
Istotne, vyhľadávajú v takomto období našu pomoc viac. Okrem zimy, hlavne kvôli úrazom a omrzlinám na nohách, keď sú navyše opití, chlad príliš nevnímajú.
I keď ľudom bez domova podávate pomocú ruku, nie každý ju príjme a príde k vám. Prečo?
Niektorí sú uzavretí a chcú svoje súkromie, majú psychické problémy a nevedia vychádzať s druhými. Ďalší zas majú nepredvídateľnú či agresívnu povahu. Prídu sa maximálne raz za čas osprchovať, keďže bývajú v bunkách alebo chatách, kde netečie voda. Potom pokračujú zas vo svojom živote.
Takto fungujú aj roky. Vždy hovoríme, že čím dlhšie je človek na ulici, tým ťažšie sa z nej dostane. Pri tých, ktorí sú krátko na ulici je proces rýchlejší, vedia sa lepšie rozhýbať.
Spolupracujete aj s niekým ďalším?
Často nám pomáha polícia, kontaktuje nás napríklad, ak je človeka potrebné odviezť k lekárovi alebo nie je v dobrom stave.
Ako dokáže bezdomovcom pomôcť široká verejnosť, okoloidúci?
V prvom rade by im nemali dávať do rúk hotovosť, pretože ju s veľkou pravdepodobnosťou nevyužijú správne. Ľahko zarobené peniaze im skôr uškodia, nedokážu odolať pokušeniu a bezhlavo ich minú.
Skôr ich už môžu priniesť k nám do charity alebo ich podporiť Hlineným dukátom. Platidlom, ktoré následne bezdomovec vymení napríklad za teplé jedlo, hygienu alebo noc v nocľahárni. Ľudia nám ale predovšetkým pomáhajú, keď sú vnímaví a dajú nám podnet, ak niekto pomoc potrebuje. Ak zbadajú človeka v núdzi, môžu informovať nás alebo príslušníkov polície.
